Testovanie Ruletových Systémov 16 – John Wayne

Systém nazvaný John Wayne je pomerne jednoduchý. Pokryjeme na ploche 18 čísel púhymi 10 žetónmi, a to nasledujúcim spôsobom: zvolíme dve čísla v prostrednom stĺpci, kúsok ďalej od seba (napr. 11 a 26) a vsadíme po jednom žetóne na tieto čísla, a tiež na všetky 4 rohy oboch týchto čísel. Ak padne niektoré z rohových čísel, strácame 1 žetón, ak susedné číslo medzi rohy, je zisk 8 žetónov, v prípade trefy jedného z dvoch zvolených základných čísel je zisk pekných 62 žetónov.

Čo na to štatistika?

Máme pokrytých 18 čísel z celkových 37, pravdepodobnosť výhry (resp. toho, že aspoň niečo trafíme) je v každom spine teda 48,65%. Z celkových 100 pokusov 51,35krát prehráme 10 žetónov, 21,62krát prehráme 1 žetón, 21,62krát vyhrávame 8 žetónov a 5,4krát vyhrávame 62 žetónov. Bilancia je teda mínus 27,36 žetónov (ach áno…).

Takže by to malo ísť zase do mínusu. No hej… Tak to dáme do programu:

Ako je vidieť, naozaj ide systém dlhodobo do mínusu… No čo, skúsime opäť nejaké vylepšenie, napr. sa pozrieme, ako by systém fungoval pri progrese. Skúsime klasický progres, kedy sa po každej prehre zvyšuje základný vklad na číslo o 1 žetón, a to tak dlho, pokiaľ sa nedostaneme opäť do plusu.

Hľa, tak toto ide aspoň pekne do plusu. Problém je v tom, že nám systém ukazuje typicky martingalovské veľmi extrémne prepady; v tomto prípade to v 25.000 spinoch “vykúzlilo“ pekných mínus 300.000 žetónov, ale výnimkou nebývajú ani rádovo milióny do mínusu. Takže použitelnosť tohto systému v dlhodobom meradle asi nebude reálna.

Autor: Michal P.